Fotky za dolár
5.5.2009 Peter Polák
Asi nie je veľkým prekvapením povedať, že výroba a distribúcia fotografií nebola vždy taká jednoduchá a taká lacná ako dnes. Internet v synergii s digitalizáciou umožňuje miliónom viac či menej kvalitných fotografií putovať už pár sekúnd po svojom vzniku po celom svete rýchlosťou blesku.
Fotenie na zákazku
Samozrejme, nebolo to vždy tak. V starých časoch zvitkov a filmov, vývojok a ustalovačov, tmavých komôr a prstov zažltnutých od chémie bol každý záber starostlivo zvažovaný už pred samotnou expozíciou. Spotrebný materiál - niečo, čo v ére megapixelov nepoznáme - bol relatívne drahý a ak ste chceli fotiť skutočne kvalitne, diera do peňaženky rástla do netušených rozmerov. V takýchto podmienkach bolo fotenie náročné a kvalitná fotografia s vysokým rozlíšením a profesionálnou technickou kvalitou bola veľmi, veľmi drahá.
Profesionálni fotografi pracovali takmer výlučne na konkrétne zákazky. Ak chcel časopis o horách na svoju titulku umiestniť fotku vysmiateho horolezca niekde na stene pri západe slnka, musel nebohý fotograf podvečer vycestovať s celým svojim nádobíčkom na konkrétnu skalu s konkrétnym horolezcom a odfotiť jeho celkom konkrétny úsmev, najlepšie aj v nejakej zaujímavej kompozícii. A keďže daný časopis si zo všetkého najmenej želal, aby sa o týždeň rovnaká fotka objavila u konkurencie, musel fotografovi zaplatiť dosť na to, aby sa mu vôbec oplatilo terigať sa niekde do Grand Canyonu a späť a tráviť večer s rukami v kyseline.
Ťažké časy, povie si dnes šťastný majiteľ digitálnej zrkadlovky pri uploade 200 nových fotiek západu slnka na svoj obľúbený fotoweb. Áno, nebolo to ľahké, ale zase - z jednej fotky vyžil jej autor mesiac-dva.
Raz odfoť, mnohokrát predaj
Vyškerený chlap na stene však nie je to jediné, čo sa dá v Canyone (s Canonom?) fotiť. Časopis síce platí len za horolezca, ale fotograf môže fixné náklady na cestu využiť a môže urobiť ďalšie hodnotné a kvalitné zábery... Takto a podobne rozmýšľali fotografi a obchodníci a niekedy v 30-tych rokoch dvadsiateho storočia vymysleli stock.
Pod pojmom stock sa rozumejú fotografie s veľkým komerčným potenciálom a možnosťou opakovaného použitia. V podstate ide o opačný prístup než fotenie na zákazku - vysmiaty horolezec je na titulke časopisu a potom už nikde inde, ale širokoúhly záber Grand Canyonu je využiteľný miliónkrát. Od propagačnej brožúrky americkej vlády cez billboard na Old Spice až po "originálnu" fototapetu, čo má v obývačke Fero od susedov a okrem neho ešte ďalších stotisíc ľudí. No a opakovanie, okrem matky múdrosti, je aj matkou tučného zárobku.
Tak prišli na svet prvé fotobanky a s nimi prví fotografi špecializujúci sa na stock. Tu niekde nastal veľký zlom: čo bolo doteraz odpadom, stalo sa artiklom, produkciou samou o sebe. Samozrejme, cena takýchto fotografií bola výrazne nižšia ako cena zákazkových prác - opakované využitie totiž umožňovalo aj pri nižších cenách zarobiť rovnako alebo dokonca viac. Ale nemýľme sa, stále hovoríme o stovkách dolárov za fotku. Revolúciu priniesol až rozvoj výpočtovej techniky, konkrétne dva míľniky:
Internet a digitálna fotografia
Trh stock fotografií sa rozrastal relatívne rýchlo, ale stále tu boli obmedzujúce faktory. Výroba papierovej fotografie je pomalá, zaradenie existujúcich fotiek do brožúrok a katalógov je drahé a distribúcia takýchto katalógov potenciálnym zákazníkom je zložitá.
Keď sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia objavil Internet schopný zobrazovať obrázky, začínali svitať lepšie časy. Státisíce fotiek prešlo skenermi a skončilo na webe, v on-line fotobankách, pripravených na predaj. No a keď sa o svoje miesto na slnku pár rokov potom prihlásili digitálne fotoaparáty, dominancia stock fotografií na trhu bola iba otázkou času.
Otázkou času však bolo aj niečo iné. Mnohí obchodníci rozmýšľali takto: žijeme v dobe, keď má takmer každý človek svoj digitálny fotoaparát schopný produkovať fotky ako na bežiacom páse za nulové náklady, v dobe lacných počítačov a lacných hardiskov, v dobe všeobecne prístupného rýchleho internetu. Ľudia musia mať tisíce fotiek, obrovské množstvá materiálu sa len tak povaľujú po diskoch a v amatérskych galériách. Iste, v drvivej väčšine ide o bezcenné výcvaky pochybnej kvality typu "Janko sa hrá v piesku" a "my dvaja pri eiffelovke" - ale pri takom množstve rádoby-fotografov stačí pár kvalitných záberov každého z nich, aby spolu vytvorili materiál, s ktorým sa dá niečo podniknúť. A podnikať sa aj začalo. Vznikol microstock ako špecifická varianta stock fotografií.
Za dolár?!
Darmo sa skúsení profesionálni fotografi hnevali, darmo zosielali hromy-blesky kritiky; zbytočne horekovali veľké foto-agentúry so zvučnými menami a bohatou históriou. Pokrok sa zastaviť nedá a v tomto prípade pokrok znamenal hlavne rapídne zníženie ceny.
Totiž ono "micro" v názve Microstock znamená hlavne mikro cenu - to, čo sa dalo pred dvadsiatimi rokmi kúpiť za niekoľko stoviek dolárov, stojí dnes pár stoviek centov. Doslova za dolár sa predávajú zábery s obrovským komerčným potenciálom. Každý lepší digitál, nehovoriac o zrkadlovkách, je schopný produkovať relatívne kvalitné zábery, ktoré sa dajú predávať do nekonečna. Povedzme si na rovinu, svet nikdy nebude mať dosť krásnych usmiatych dievčat izolovaných na bielom pozadí.
Dominancia samozrejme neprišla hneď a bolo by chybou myslieť si, že microstock zabil veľké fotobanky, nezabil a nezabije. Veľké mená ako Corbis, Getty a Alamy tu stále sú, majú zákazníkov a majú svoje miesto na trhu - len sa musia zmieriť s tým, že to miesto je podstatne menšie a že podstatná časť ich zákazníkov prešla na microstock. Niektorí bojujú vysokou kvalitou (Corbis, Getty), niektorí znižujú ceny (Alamy).
Samé dobré správy
Dobrou správou pre bežných ľudí je, že je tu nová jednoduchá cesta, ako zarobiť peniaze pomocou fotografií, ktoré by sa inak povaľovali doma na disku. Predávať snímky cez microstock agentúry a profitovať z nich je dnes veľmi ľahké a začať môže každý kedykoľvek. Stačí nafotiť zopár komerčne využiteľných záberov a prejsť úvodným sitom kvality.
Druhá dobrá správa sa týka dizajnérov, reklamných agentov a ostatných ľudí, ktorí majú biznis postavený na obrázkoch. Jej posolstvo je takéto: už nemusíte platiť stovky dolárov za dobrú fotku. Obrázok použiteľný trebárs na billboard sa dá zakúpiť za pár drobných, a hlavne, tých billboardov môžete vytlačiť aj desať, cena bude rovnaká ako za jeden.
No a napokon je tu tretia "good news", tentokrát pre výrobcov foto techniky: ľudia chcú predávať svoje fotky a chcú na to poriadne foťáky, chcú svoje zrkadlovky a chcú k nim polarizačné filtre, a chcú ďalšie objektívy a systémové blesky a fototašky a pamäťové karty. Pretože dnes už to pre nich nemusí byť iba spotreba, dnes už to môže byť investícia.
Takže, čo s tým?
Microstock momentálne zažíva boom. Bežná fotobanka ponúka milióny záberov od desaťtisícov fotografov. Je to kúzelný svet, svet fotiek, radosti z dobre vykonanej práce a v neposlednom rade svet peňazí. Sme radi, že môžeme byť súčasťou tohoto sveta a na stránkach Dobrého svetla budeme pravidelne prinášať informácie o všetkých aspektoch microstocku, od hodnotenia jednotlivých fotobánk až po konkrétne fotografické postupy, rady, tipy a triky, ktoré pomôžu vašim fotografiám dosiahnuť čo najvyšší zisk.
Zostaňte s nami.